Verím, že svet nie je až taký čierny... a ako sa spieva v jednej pesničke: Farbičky - čarbičky so sebou mám stále, čo sa mi nepáči po svojom prečmáram... Zoznam autorových rubrík: škola, školička, Keď občas premýšľam..., Súkromné, Nezaradené
Občas by som si prial byť anjelom. Občas by som chcel byť ním...Občas. Občas vidím anjela v tvojich očiach a mám pocit, že som vtedy stratený v raji. Prial by som si, aby si ich už nikdy nezavrela. Občas... Občas by som si prial byť anjelom, aby sa lúče slnka mohli dotknúť mojich krídel...
Pekne vítam všetci usmiati i zasmušilo sa tváriaci... Nesadajte si! Hore sa zo stoličky, ide sa tancovať... :)
Možno niektorí z vás poznajú Levan polkku. Pre tých, čo počujú tie dve slová po prvý raz - ide o fínsku pesničku s veľa, veľa slovami zaspievanú pomocou 4 hlasov a bez hudobného nástroja.
Ako som sľúbila, prinášam vám ďalšie mikro dielko zo života v mojej triede s mojimi spolužiakmi...
Bolo to v lete a bolo to na skautskom tábore... Deň sa niesol v znamení filmu Asterix a Obelix, čiže obyčajný tábor sa premenil na galskú dedinu... a čo sme tam robili?
Mami, ak toto budeš čítať, (čo istotne budeš, lebo ty čítaš všetko, čo napíšem) prosím, len sa pousmej...
Otvorila som dvere. Bolo niečo okolo pol desiatej doobeda a práve som sa vytiahla z postele. Vlasy som mala nenormálne strapaté a pokrčené, na sebe som mala jednu z tých divokých kombinácií niekoľkých pyžám a oči som držala ledva na pol žrde...
A je to tu zase. Už len raz sa vyspíme a je tu, veril by si tomu? To je neskutočné... také vzrušujúce!
Včera som si k tomu sadala s tým, že tentokrát už fakt musím. Už nemôžem dlhšie čakať...
Dnes som si zapla len tak pre radosť Cd, ktoré som dostala pred 2 rokmi na Valentína. Poslal mi ho v pukačkovej obálke kamarát zo Švédska...
V mojom ponímaní je svet úžasným zázrakom Božej vôle dosadiť do dokonalého vesmíru túžbu priblížiť sa tejto dokonalosti. Attingo caelum.
Už je to dva a pol roka, čo som ho videla prvýkrát. Ich oddiel mal stany vedľa našich, čiže sme sa s ním denno-denne stretali. Fascinoval nás!
Pod možno nepútavým nadpisom sa zdanlivo nemôže ukrývať nič prevratné. Mýlite sa! Rada by som vám totiž predstavila človeka, vďaka ktorému som sa mohla čas od času tváriť, že som super, i keď som super nebola, ale on vždy bol... A nemachroval!
Je až neuveriteľné, čo sa nám občas úplnou náhodou prihodí. Aj mne sa niečo také, musím priznať, že veľmi príjemné, stalo...
Sobotu som prežila v znamení sladkého, i keď som celý čas pociťovala jemnú melanchóliu. Ale aj tá bola svojim spôsobom sladká. Musím jej zavolať... Ja som úplne zabudla, že kedy sa to máme stretnúť!To už je asi tretíkrát, čo nezodvihla...čo ak tam šli bezo mňa...
Včera sa prehnal orkán nie len českou republikou, ale aj televíziou... Nedalo sa to prehliadnuť. Aj naša trieda to dnes rozoberala hneď ako druhú top tému dňa. Prvou bolo dvd zo stužkovej, ktoré si všetci pozreli hneď po včerajšom príchode zo školy.Však tí, čo sadli večer k televízii, videli ešte niečo...
Pred dvoma dňami som prišla do školy v cyklaménovom roláku, ktorý vyzeral ako perie, lebo z neho vytŕčajú nitky. Vyzerala som ako pokrčené, práve zobudené vtáčatko. Lebo ísť do školy na siedmu veru vôbec nie je ľahké...A tak som vyzerala fakt dosť úboho - strapatá, podla spolužiačok ešte aj operená novým rolákom...
Našla som ďalšiu z básničiek, ktoré vznikli cez nie moc zábavné hodiny ako posolstvo priamej úmernosti:Čím nudnejšia hodina, tým kreatívnejšia a všestrannejšia umelecká tvorba. To sa týkalo najmä chémií, fyzík (tých len občas), biológií...........(A v čase, keď sme na literatúre brali kubizmus, naše básne pochytili istý nádych tohto smeru.)
Už je to možno viac ako tri roky, čo som začala písať ódy, ako prejav mojej nespokojnosti s istým javmi v mojom študentskom živote. Boli rôzne... O matematike, chémii, učiteľovi nemčiny... Tu sú malé ukážky môjho vzdorovitého ódovania.
